Hubár

                         HUBÁR

 Vykračuje rezko lesom

 za brieždenia na huby,

 vyhne sa dnes ranným stresom,

 mestský život naruby.

 Melódiu si pospevuje

 idúc v dobrej nálade,

 vetru líce nastavuje,

 nebrodí sa už v blate.

 Vyočiť si oči ide,

 hubár je to skúsený,

 k hubám veľmi rýchlo príde,

 neostane skľúčený.

 Čože sa to v diaľke týči,

 žeby jedna veľká bedľa?,

 nadšene k nej behom fičí,

 nielen jedna, pozri vedľa.

 Bedlí celá rodina,

 ľahko sa mu zbierajú,

 neprejde ani hodina, 

 slinky sa mu zbiehajú.

 Už košík plný spolovice,

 od hľadania vyhladol,

 porciu chutnej praženice

 v mysli svojej zahliadol.

 Rozbaľuje desiatu,

 chlieb s kyslými rybami,

 vtom zbadá lúku posiatu

 akýmisi hríbami.

 Od nadšenia nahlas zhíkne,

 chytro doje desiatu,

 po jedle si pospať zvykne,

 v duchu volá o ratu.

 Jeden malý masliačik,

 štyri veľké dubáky,

 trochu starší modráčik

 a tri mladé kozáky.

 Kde tu dáky šampiňón

 rastie v tráve schovaný,

 som ja ale šampión,

 hľadať huby stavaný.

 Košík plný po okraj

 domov v ruke hrdo nesiem,

 úrodný je tento kraj,

 aj nabudúce sa sem zveziem.

 Pokrájať a posušiť

 do vianočnej kapustnice,

 pri krájaní nerušiť,

 nechám aj do praženice.