Zubárka

                         ZUBÁRKA

 Keď ťa zrazu zúbok bolí,

 nevieš sa s ním dojednať,

 sám sa veru nezahojí,

 k zubárke šup objednať.

 Zubárka tvoj chrup prezerá

 šomrajúc si popod nos

 a na teba len zazerá, 

 túžiš volať o pomoc.

 Ktorý zub ťa, chlapče, trápi,

 pýta sa ťa súcitne,

 s ktorýmže to máš útrapy,

 bolesť razom precitne.

 Očné zuby v poriadku,

 aj črenové sa také zdajú,

 hygienu máš príkladnú,

 no na stoličkách kazy majú.

 Vtom ťa náhle premkne strach,

 keď trhaním ti pohrozí,

 hľadíš na ňu ani vrah,

 až ju z toho zamrazí.

 Musím ti ich opraviť,

 aby ťa už neboleli,

 povlak najprv odstrániť,

 ďasná vtedy zaboleli.

 Najprv vezme vŕtačku,

 vyvŕta ňou jamku malú,

 doporučí žuvačku,

 nemožno jej uprieť snahu.

 Jamku malú zapláta,

 použijúc plombu bielu,

 účet riadny naráta,

 výplatu tam necháš celú.

 Zase junák zúbky cerí,

 kráča pyšne ulicou,

 že zub vydrží, tomu verí,

 zaspí už pred polnocou.

 Dobre sa on veru vyspal,

 keď už ho zub nebolí,

 do práce však ráno zaspal,

 svet sa preto nezborí.