Okuliare

 

 

                         OKULIARE

 

 

 Začalo to nenápadne,

 ťažko mi je navliecť niť,

 ani mi hneď nenapadne,

 so zlým zrakom ťažko žiť.

 

 Aj noviny skúšam čítať,

 zamieňam si písmená,

 sám seba sa musím pýtať,

 čo to, Bože, znamená?

 

 Čože som ja taký starý,

 nie som predsa žiadny vrak,

 slepý budem azda vari,

 keď sa mi tak kazí zrak?

 

 Nič sa veru nedá robiť,

 k očnému sa objednám,

 nadarmo sa budem zlobiť,

 so zrakom sa nezjednám.

 

 Prejdem kolo lekárne,

 trasiem sa jak osika,

 vstupujem do čakárne,

 strach už vo mne prosíka.

 

 Musím si to odtrpieť,

 keď už som sa na to dal,

 trochu strachu pretrpieť,

 by som oči dobré mal.

 

 Lekár oči vyšetrí,

 okuliare predpíše,

 kritiky ma ušetrí,

 recept rýchlo vypíše.

 

 Mierim rovno do optiky 

 na prízemí v budove,

 vysvetľujem hneď od piky,

 že okuliare chcem nové.

 

 Na výber však stovky rámov,

 až sa mi z nich točí hlava,

 optičku hneď beriem stranou,

 poraďže mi, moja drahá.

 

 Vybrať si je úplná veda,

 ktorýže mi pristane,

 optička vo fachu trieda,

 omyl sa mi nestane.

 

 Koľko eur mám dať za ne,

 opýtam sa neisto,

 zo sumy sa mi potia dlane,

 tuším vidím zas hmlisto.

 

 Nasadím si nové brýle,

 spoznať ma v nich nevie nik,

 čakajú ma krajšie chvíle,

 cítim sa v nich veľmi šik.