Skleróza

 

 

 

                         SKLERÓZA

 

 

 Čože je to za hrôza,

 že mozog všetko zabúda,

 prišla pani skleróza,

 keď ti rôčkov pribúda.

 

 Prišla ticho, nenápadne,

 nič ťa pritom nebolí,

 ani ti len nenapadne,

 jak tvoj mozog oholí.

 

 Zrazu váhaš, roztržito,

 zmätkov veľa narobíš,

 čosi tušíš neurčito,

 aj sa pritom nachodíš.

 

 Kam som dal tie rukavice,

 keď som zvonku domov prišiel 

 a tie čierne nohavice,

 aj opasok k nim by sa zišiel.

 

 Hľadám, kutrem minúty,

 až som celkom zblbnutý,

 čas tak hlúpo minutý, 

 osud ťažký, pohnutý.

 

 Čo nakúpiť v obchode 

 vopred radšej napíšem,

 že spláchnuť vždy na záchode 

 za uši si zapíšem.

 

 Vtom mi volá kamoš Maťo,

 dávno sme sa nestretli,

 alebo to volal Paťo,

 kto mi teraz vysvetlí?

 

 Kdeže sa to máme zísť,

 na ktoromže námestí,

 pred divadlo to mám prísť,

 alebo na predmestí?

 

 Do obchodu v papučiach 

 vybral som sa včera ráno,

 susedia sa popučia,

 strašné so mnou, veru áno.

 

 A výdavok z nákupu,

 kto vie, kde som zase dal,

 zajtra drobné na kúpu 

 na stole som predsa mal.

 

 Musím svoju pamäť cvičiť,

 udržiavať v kondícii,

 krížovkami mučiť, ničiť,

 nech je v lepšej pozícii.

 

 Aj grafikon odchodov 

 naučím sa spamäti 

 a adresy obchodov 

 uložím do pamäti.

 

 Skleróza už porazená,

 zbohom, viac sa nevracaj,

 neúspechom urazená,

 inde život prevracaj.