POŠTÁR
Vozík sebou mestom ťahá,
váži veru veľa kíl,
ťarcha pošty riadne zmáha,
od rána prešiel už päť míľ.
Najprv spravil nákresy,
akým smerom dneska pôjde,
popozeral adresy,
či to stihne, všade dôjde.
Do vozíka zoradil
listy pekne podľa trasy,
kolega mu poradil,
že lepšie je ísť ráno asi.
Hľadá pani Aničku,
no číslo domu neznáme,
osloví v dvore babičku,
či Aničku poznáme?
A babička múdra je,
poštár správne natrafil,
kto v dedine býva, vie,
s dobrou radou potrafil.
Roznáša on všetko možné,
listy, výhry, oznamy,
v zlom počasí dúfa zbožne,
že nezahrmí nad nami.
Pán učiteľ zo Zvolena
obdrží list z úradu,
že stavba domu povolená,
už s rodinou má poradu.
A Róžika z Komárna,
v liste samé klebety,
odjakživa rozmarná
pikoškami od Bety.
A starenka Marika
dostane dnes dôchodok,
hneď zavolá vnúčika,
nakúpi mu lahôdok.
Gazda Juro z Hlohovca
píše riadky synovi,
že skapala mu zas ovca,
nebude korbáč syrový.
Aj pozvánka na stretnutie
maturantov po rokoch,
hoci v triede bolo pnutie,
nestavajme na priekoch.
Správy smutné, veselé,
poštár denne doručí,
len čo vstane z postele,
už má listy v náručí.