Raňajky

 

 

 

                       RAŇAJKY 

 

 

 O pol siedmej každé ráno 

 do kuchyne vstupujúc,

 rožkom, mlieku poviem áno,

 rozospatý zívajúc.

 

 Veľký hrnček, plytký tanier 

 vyťahujem z kredenca,

 každodenný ranný manier 

 hladného to šialenca.

 

 Tri rožteky rozrežem, 

 potriem vrstvou lekváru,

 azda sa neporežem,

 kým mlieko vchádza do varu.

 

 Sadnem k stolu príkladne, 

 vkladám do úst prvé sústo,

 zamýšľam sa dôkladne,

 prečo je tu takto pusto.

 

 Lepšie jesť vo dvojici,

 isto vtedy chutí viac,

 dupľou božtek na líci,

 túžbou horím zažiť chtiac.

 

 Ženiem hriešne predstavy,

 sústredím sa na jedlo,

 z raňajkovej zostavy 

 ďaleko ma zaviedlo.

 

 Mľaskám s chuťou pečivo,

 lekvár pritom vyniká,

 pre bruško sťa liečivo,

 do útrob slasťou preniká.

 

 Posledný hlt prežúvam 

 výnimočných raňajok,

 vrchol blaha prežívam,

 chcelo by to prídavok.

 

 Musím si ho odrieknuť,

 držím štíhlu líniu,

 snahu nechcem urieknuť, 

 nech pripomínam píniu.

 

 Maximálne deci mlieka 

 do hrnčeka prilejem, 

 po čele však pot mi steká,

 keď sa zas ním oblejem.

 

 Dupľa mi nie súdená,

 musím si ju odpustiť,

 ani šunka údená,

 z mysle ihneď vypustiť.

 

 Polohladný odchádzam,

 vstávam rezko od stola,

 z hriechov slovných prechádzam 

 na návštevu kostola.