bezdomovec Milan u mňa v byte - pokračovanie

V spánku začalo ma rušiť štípanie...
no to snáď nie..
pomyslela som si ,
pod perinou na matraci liezli mi malé,
stredne veľké kusy...
niečo neidentifikovateľné..

Tak som do rána vylievala svoju zlosť,
už mi bolo jedno, že som vegetarián z presvedčenia..
vraždila som ...
mala som všetkého po krk až za dosť,
v ráno pokúsim sa nájsť iné riešenia...

Tak som v čase pandemickom, keď otvorené boli naštastie aspoň
tie zverimexy,
Kúpila na blchy a vši najsilnejšie komplexy...

Ženská mi rozprávala o rozdieloch,
čo je priamo na zviera,
čo je na koberce, pelech a okolný materiál...
Okey, dajte mi to všetko, to sa nevylučuje
A nepopiera...

Ešte teraz, jak spätne píšem tento riadok,
Si musím pomaly poškrabať ....(prdel slovensky) :D

vracala som sa domov v napätí
Tvl, či tam nájdem ja vlastne Milana,
PC a či mi aspoň žiarovka zasvietí?
Či nevezme si i tú ?

Nasledoval rychlosti chôdze zápal,
Doma však Milan ešte spal,
Uf, to som si povzdychla,
a rozbúrené srdce tak utíchla...

V sprche som bola asi dve hodiny,
vyšla som s pocitom
"voňavéj" feny slušnejšej rodiny...

Posteľ som mala z prípravku vlhkú,
jak po dobrom orgazme,
voňavú jak pelech psí,
trvalo mesiace
kým sa mi prestala priečiť jaksi...


útočisko zmenilo sa rázom na bojisko...

Milanové obľúbené dámské nohavice a župan
som sa snažila zachrániť...
tak som v tej práčke nechala "chuderky"
na vysokých otáčkách na 60 stupňoch
vyplieniť...
AVŠAK MÁRNE,
tak som to skúšala ešte aspoň 3 X...

TO BE CONTINUED...