Valibuk

 

 

 

                      VALIBUK 

 

 

 Zrodilo sa veľké dieťa 

 mocné ani valibuk, 

 večne hladné, pozor, zje ťa 

 a po tebe ani fuk.

 

 Mamka kvitne radosťou, 

 tatko pyšný na syna, 

 oplývajú hrdosťou, 

 povzbudivá novina.

 

 Schádzajú sa babky, tetky, 

 nazerajú na drobca, 

 očarené riešia pletky, 

 kláboseniu niet konca.

 

 Gratulujú rodičom, 

 spustia slzu dojatia, 

 menej kecov o ničom, 

 radšej pevné objatia.

 

 Rastie junák ako z vody, 

 ukážkovo priberá, 

 chystaj, mamo, veľké hody, 

 mať v kuchyni zaberá.

 

 Už syn matku prerastá, 

 ocitol sa v puberte, 

 tvár páperím zarastá, 

 frajerku mu vyberte.

 

 Naháňa ho večný hlad, 

 čo zbadá, to zožerie, 

 darmo fňuká malý brat, 

 do kelu ho poženie.

 

 Mamka kmitá v kuchyni, 

 plné hrnce vyvára, 

 hlad však biedu zaviní, 

 bo manko v kase vytvára.

 

 Líca priam na prasknutie, 

 stehná v tvare vankúša, 

 nečakané vnuknutie  

 myseľ mamky pokúša.

 

 Radikálnou diétou 

 možno zmeniť proporcie, 

 k tomu nácvik premetov, 

 zmenšiť jedál porcie.

 

 Sprvu synak trucuje, 

 túži odísť z domu preč, 

 keď hlad žalúdkom lomcuje, 

 niet s ním veru žiadna reč.

 

 Predsa sa však podvolí, 

 netúži po nadváhe, 

 mamke radiť dovolí,

 bravó k tvojej odvahe.