Textár

 

 

          

                        TEXTÁR

 

 

 Po večeri v teple bytom 

 vznášajú sa tóny ladné,

 textár sediac v kresle pritom 

 márne hľadá rýmy hodné.

 

 O prírode, o láske,

 z ozajstného života,

 čeliac vážnej otázke 

 prepadá ho clivota.

 

 Tuho dumá v kúte izby 

 nad vhodnými textami,

 k nebu vznáša vlastné prosby,

 plačúc pritom miestami.

 

 Prichádza mu na myseľ 

 pekná báseň o ráne,

 odtíska ten nezmysel 

 podliehajúc zábrane.

 

 Atmosféru clivoty 

 pokročilej jesene,

 keď niet inej roboty,

 popisuje na scéne.

 

 Keď vonku smoklí, mrholí,

 nemožné čuť štebot, smiech,

 autor v duši sťaby holý 

 vníma fádnu šedosť striech.

 

 Ťažko stvoriť vtedy hit,

 inšpirácia štrajkuje,

 náhle bleskne mysľou svit,

 textár šťastím tancuje.

 

 Veď aj smutná nálada 

 publikum ver zaujme,

 celkom krátka porada 

 k napísaniu podujme.

 

 Na spadnutie osnova 

 textu vskutku celého,

 znie melódia zvonová 

 určená pre milého.

 

 Romantické vyznanie 

 neskutočne dojíma,

 k citom vážne priznanie 

 adresát už prijíma.

 

 Slzy celkom na kraji 

 nemožno viac udržať,

 pocit slastný sťa v raji,

 plač už nejde zadržať.

 

 Výnimočne veľké šťastie 

 v slovách textu tróni raz,

 elán žitia v duši rastie,

 odoženie krutý mráz.