Fantóm opery

Zvon v ktorom niet srdca.
Gentleman bez klobúku.
Rozlieha sa námestím
Ticho v nezastaviteľnom hluku.

Zabudli sme sa zastaviť,
Vdýchnuť život
a dávno zabudnuté vášne
z kamenných stien.

Kedysi dejisko
Drámy a romancí,
Operných dív a nocí snenia,
Príbeh mi rozpovedalo,
Búrlivý a starý
Nuž zasvetím Vás
Dámy a páni
Do vzrušujúceho diania.

Tieň vládol a skladal
Symfónie a zimomriavky v jednom.
A láska, láska smrťou kŕmila.
Nešetriac nikoho,
Prastarým jedom.

Tak zášť scény diktovala
A horúčavosťou ožilo podzemie,
Opona spustená
Divákov sála plná
Čakala na gongu znamenie.

Keď zazneli prvé ťažké tóny
Napätie dosiahlo vrcholu
Oči upreté, oči horiace,
Zdvíhali bez lán oponu.

Scéna však hrozná
Sťa lejak padla do javiska
Telo s hlavou odťatou
Vohnalo iskru do ohniska.

Kto požiar spôsobil
Vodou ho nehasí.

A tak opera
Ako vyslúžilá kráľovná
Nikdy už nepovstala
zo svojej bývalej krásy.
A ako vždy býva ťažko,
nerozplietli sa ani intríg vlasy.

Jeho tieň sa tiež zmenil na prach
Pochybil, keď nezvládol odísť.
Zabudol, že najviac hýbu svetom
Prastarí milenci: láska a nenávisť.