Pre Adelku

Adélka, Ty radosť moja jediná,
Tá, ktorú stále hľadal som,
milá, krásna, nevinná,
ja bez Teba prázdny som.

Či vietor, slnko, dážď abo mráz,
či celý svet sa okolo mňa búri,
myšlienka na Teba je tu zas a zas,
a moje srdce v spaľujúcom ohni horí.

Veď Ty si moje slnko jediné,
čo žiari na moju cestu,
ako prvá jarná tráva nevinné,
ja chcel by Ťa raz za nevestu.

Veď Ty si Tá jediná, ktorú chcem,
po ktorej moje srdce túži,
pre ktorú prechodil by som celú Zem,
no stratím Ťa a môj svet sa zúži.

Čierny bude potom svet,
nepomôže ani lampa žiarivá,
v ktorom tu už Teba niet,
zostane len túžba, žiaľ a prázdne slová.

No nádej vo mne stále žije,
láska k Tebe ju stále kŕmi,
okrem nej tu už nič nie je,
ja milujem Ťa strašne, veľmi.