Oklamaná

Sklamanie bolí dlhšie než s tým rátame,
sklamanie je zabodnutý šíp v srdci
čo dlho tlačí a a ranu ťažko látame.

Ten tmavý krok
čo skočil nám do duše
ten nevítaný sok
čo strelil priamo z kuše.

Och, aký to len bôľ,
a zrada čo na sile mu pridala.
Ja myslela som, že je len môj
no iná mi ho zobrala.

Necítim nenávisť
nemám už síl
viem, že mám už ísť
svojou cestou do stratena.
Nebojujem..
čo som to ja
čo za žena..

Snáď už len pre svoju dôstojnosť,
snáď,i preto že mám už dosť.