Medzi riadkami

Kruté chvíle v tichej izbe,
klopkanie sĺz na vankúš,
smútok ma ukrutne hryzie,
v hlave mám len spúšť.
Srdce divo bije,
úsmev smelo kryje
strach.
Prečo práve ja?

Nechcela som toho veľa,
len pár milých slov,
to som ešte nevedela,
že on má byť s ňou.
Kradla som slová,
ktoré mal šepkať jej,
kradla som bozky,
ktoré mali obsypať jej tvár,
kradla som pohľady,
ktoré sa mali strácať v jej očiach.
Nebrala som ohľady na to,
že nepatrí mne.

Boli mi ukradnuté
zhrozené pohľady môjho svedomia.
Srdce sa však hádalo-
- ľúb ho, aj keby sa čo stalo!
Nechcela som sa pripraviť
o chvíľu predstieranej lásky.
Pozrel sa na mňa -
- padám k výšinám,
letím na dno...
celá popletená...
Láska však zmizla vo vybielenej duši...
Musím znova začať v sebe stavať chrám...
So stratenou nevinnosťou
Moja prvá hra so šťastím iných
ublížila hlavne mne.
Popálila som si prsty.
Opäť zahral na mňa svoju šou,
opäť som bola chvíľu tou,
najšťastnejšou,
usmiatou.
Najkrajšie chvíľky...
Stáli mi za všetku bolesť.