Večná láska

Dnes je to už dávno, nepripomínaj mi, viem,
Vietor opäť raz odvieva moje tiché slzy
No ja dnes posledný raz spomínať smiem
A chcem aby si vedel, že v srdci ma to stále mrzí.

V nekonečne meniacich sa ročných obdobiach,
V mojom srdci láska ostáva stále nezmenená.
A po tých nekonečných preplakaných nociach
Chcem len vedieť, prečo som bola odhodená.

Moja večná láska je len môj večný sen,
No ja chcem, aby si so mnou ostal.
Viem, že tvoj život je stále plný zmien,
A že na mňa si dávno spomínať prestal.

Vietor je prisilný odnáša ma a asi sa nikdy nedozvieš
No zo srdca chcem aby si vedel čo som ti už povedala,
Že si jediný, čo bol v mojom srdci a snáď sa nesmeješ
Ak ti poviem, že si jediný komu by som sa poddala.

V tom stále meniacom sa čase
Láska vo mne ostáva nezmenená
Chcem vedieť, prečo po tej kráse
Som tak veľmi v srdci zlomená.

Moja láska je večná, je to večný sen
Stále si želám aby si ostal so mnou,
No ja viem, že už nikdy snívať nesmiem
Lebo môj večný sen je cez deň morou.

Je to ťažké, z čím dnes musím žiť
To sklamanie, pálenie, nepokoj v srdci
Každým dňom si zakazujem sniť
Každú noc ste ty a láska moji lovci.

V tom veľkom víre dejov,
Všetko sa mihá, zabúda a stráca
No moja láska nie, žije s nádejou
A žiť bude kým srdce nevykrváca.

Moja láska je večná, je to krásny večný sen,
Budem ho snívať a nezabudnem na teba
A aj keby pre mňa mal prísť niekto nový jeden deň
To čo pre mňa znamenáš si uchovám pre seba.

Len prúdiace pocity pochovávajú tú vášeň
keď ostanem sama, vidím len modro v mojom srdci
Myslím len s láskou na teba každý jeden deň
Cítim sa ako keď stojím na snehu v zimnom slnci.

V tej nekonečnej riave okamihov,
Si uchovám tie najkrajšie,
A i keď viem, že pre teba som tou zlou,
Ty si pre mňa to najdrahšie.

Moja večná láska ostáva naveky sen
Tak mi povedz prečo, ale povedz mi pravdu
Prečo na teba hľadieť ani ľúbiť nesmiem
Odpustila som ti všetko, i tvoju zradu.

Bolesť čo cítim každý deň
je sprievodca mojím životom,
zo mňa ostáva už len tieň
nevedela som aké to bude potom.

V nekonečných prebdených hodinách
Čakám stále na teba,
I keď nemá nik prísť, som na nohách
Raz snáď odídem do neba.

Vietor naše cesty rozfúkal prirýchlo,
Stretli sme sa, ľúbili, zranili a rozlúčili
No moje slzy plynú do mora pridlho
No neboli sme to my, čo šťastie zničili.

Moje srdce sa chveje pri každom novom svitaní
Už dávno som sa prestala tešiť na zajtrajšok,
Lebo viem, že pri každom novom sklamaní
Čoraz rýchlejšie umiera celý môj vnútrajšok.

Všetko dobré vyzerá, akoby sa končilo
A cez tie nekonečné, nekonečné noci
Veľa mojich snov sa zbytočne začalo.
Vďaka nim ma teraz máš celú v moci.

Ach, miláčik, veľa som toho stratila,
Na tom nezáleží, ale keď som stratila teba
Bolel každý nádych, spomienka ma zabila,
Nik nevie ako veľmi bolí rýchly pád z neba.

Ostaň so mnou znova
Kým sa vietor zas neotočí
Pre teba sú toto len slová,
No mne slzy nezmiznú z očí.

Nauč ma prosím znovu žiť
Kvôli tebe som to raz dávno zabudla
Už nechcem o tebe len sniť!
Kvôli tebe som sa nežiť rozhodla.

Život je ako rýchly vietor,
Nevidíš, no počuješ a cítiš ho.
Dvakrát si mi kedysi hlavu splietol,
Márne šance dali veľa šťastia márneho.

Jasné spomienky budú stále plynúť
No prítomnosť sa mení a mení,
Moja láska k tebe je večná, no nesmúť
Modlím sa, nech teba nikto tak veľmi nezraní.