Pásmo o láske

Šialený život v dnešnej dobe
človek v ňom sa cíti jak v hrobe
ideálom hľadá spasiteľa
záchrancu alebo priateľa
dole ulicou človiečik sa púšťa
šaty a peniaze vôkol neho šuštia
a srdiečko si chráni aby posledný plamienok
zohrial srdce skrehnuté od spomienok
aby víchor tých krutých udalostí
čo dostal sa do špiku kostí
nezahasil posledné známky ľudskosti
nevysušil posledný prameň ľútosti.

Symboly čo točia sa vôkol a bijú do očí
zrazu vidíš tie oči a všetko sa zatočí
spútajú ťa ochromia ako strieborný šíp
a v hlave máš len vôňu lásky líp
ten čo si ho vymodlievaš v noci dlhé hodiny
je pred tebou bez hocijakej zábrany
s vďakou dvíhaš oči k nebesiam
a vždy pri ňom od radosti zaplesám
a s nádejou čo pomáha plamienku horieť
s nádejou čo dúfa, že už to nebude bolieť
Snáď aj on pocíti čo má
a neodíde opäť len sám.