V parku (pri fontáne)...

Stála tam,kde stál kamenný múrik,
do fontány pozerala,no nehľadala únik,
to slzy sa jej kotúlali po líci.

Jej slzy zanikli vo vode fontány,
otočila ku mne tvár a šepla mi,
že už nevládze,neostalo jej sily.

Len temné myšlienky jej myseľ hltajú,
do prstov naberá tú vodu studenú,
z toho miesta nechce sa jej preč.

Myslí len na neho,nedokáže inak,
jej vnútro trpí,srdce ju týra,
musí zabudnúť,no ona nechce hneď.

Nedokáže to,vlastne o to nežiada,
hoc vie,že ju aj tak čaká zrada,
a od neho len prázdne dlane.

On jej zmenil život,keď doň len vstúpil,
a teraz tam stojí sama,v zabudnutí,
v parku,pri fontáne...