Príbeh z kina

Prepáč že som bol tak strašne drzý
že som ti dal sladký bozk v kine
mňa to totiž vždy až potom mrzí
keď je už dávno dávno po čine

Myslím si že to bol dobrý skutok
iste nevieš ako rád ťa mám
len čo z tvojej tváre zmizne smútok
pravú lásku ti tu prisahám

Tvoje oči pre mňa dúhu tkajú
akú krásnu jasnú farbu majú
sú krásne falošné a milé zase
falošné a predsa podlieham ich kráse

Moje pery s tvojimi sa hrajú
prameň nehy z teba nasávajú
láskou sú opité aj tvoje dlane
vravíš že to čo sa má stať sa aj stane

Keď chceš tak pôjdeme zas do kina
na ústa mi asi košík dáš
plameň lásky v tebe nezhasína
na anjela sa dnes podobáš

Prečo si mi dala košík malý
neviem prečo ho na sebe mám
chceš aby sa nám tam všetci smiali
Veď ho aj tak v tej tme roztrhám