Pomaly si ťa odriekam
Pomaly si ťa odriekam
Tvoje telo je ako uragán
ledva pred ním unikám
žeravá láva
ti v žilách pláva
do očí mi fúkaš dym
a ja neviem čo s tým
Kradnem ti bozky
na konci s dychom
v raňajšom vlaku
prázdnom a tichom
Chcem sa ich najesť
do sýta
Koľko ich bolo?
To ťažko spočítam
Obraciaš mi nahor dlane
a zvedavo hľadíš na ne
netušíš nič čo v nich mám
Slzami sú premáčané
ako sviečky dohárame
Sme spolu a každý sám
Nežne hladím tvoje líca
a pomaly si ťa odriekam
A keď ráno rozprší sa
odídem s tým dažďom
Ešte neviem kam
ledva pred ním unikám
žeravá láva
ti v žilách pláva
do očí mi fúkaš dym
a ja neviem čo s tým
Kradnem ti bozky
na konci s dychom
v raňajšom vlaku
prázdnom a tichom
Chcem sa ich najesť
do sýta
Koľko ich bolo?
To ťažko spočítam
Obraciaš mi nahor dlane
a zvedavo hľadíš na ne
netušíš nič čo v nich mám
Slzami sú premáčané
ako sviečky dohárame
Sme spolu a každý sám
Nežne hladím tvoje líca
a pomaly si ťa odriekam
A keď ráno rozprší sa
odídem s tým dažďom
Ešte neviem kam
Komentáře (10)
Komentujících (10)
Doporučit
TiskKomentáře
***
02.08.2008 13:37:00 | Jasmína zatoulaná z hvězd
Ak obráti na hor dlane
Vyveští to čo sa stane
A v jej telo ako cyklón
Tvoje ego do nej vniklo...
28.07.2008 11:38:00 | džemo
Luboško, takhle mne skoro rozplakala ... chjo, tak moc hezky napsané, ale pro mně smutné ... proč odříkáš?
27.07.2008 11:42:00 | NikitaNikaT.