Spálte,vymažte,zabudnite...

ľúbim tak,ako sa iba raz za život dá,
spomienky už nechcem,spálte ich do tla,
myšlienky ťažia mi hlavu strápenú,
zastavte prosím veci,čo sa okolo dejú.

vypustite ten hnusný vzduch,vymente za čistý,
nech v mojej hlave sa už nemotajú nezmysli,
preberte ma z tohto hnusného sna,odpornej mory,
zapálte minulosť,nech sa rana rýchlo hojí.

postavte hradby,tak mohutné a nepriepustné,
nech život môj rýchlosťou svetla už nepustne,
vytopte oči,nech už nikdy neuvidia tú krásnu tvár,
zaplnte ústa hlinou,nech už o tebe nerozprávam.

tak prijmi moje srdce,alebo zašlapni ho,
viac už nemám čo ti dať,snád iba svoj život,
biedna tvár,biedne telo,ja biedna duša,
dokedy ma budeš takto kruto skúšať?