Nedokončená...

vstáva z postele nevyspatá,unavená
odokryje sa,no všetko je tak ako bolo,
druhá polka postele je stále bez mena,
utrie oči,zopne vlasy,kráča na molo.

na tom mieste,opustenom a tak krásnom,
každý deň sedí,vo vetre vypúšťa myšlienky,
prežíva život v opustení,bojuje s časom,
stále zas a znova ožívajú jej spomienky.

rozopne vlasy,vietor s nimi robí čo chce,
príval vĺn jej objíma nohy,snád aj telo,
tá hudba vln,to svetlo,ktoré z nich sa mihoce,
jej dodávala radosť,ked sa jej cnelo.

a tak ako každý večer,priloží do krbu,
ľahne si pred spomienkovú fotku,vezme deku
pozerajúc na ňu predbdie zas dalšiu noc dlhú,
rozbité sny,prázdne srdce,kričiaca nemo...

...oddáva sa napospas nespravodlivému svetu...