Tá druhá...

červená ruža položená na posteli,
nežnými dotykmi dotýkaš sa mi tváre,
nové obliečky, dlhá hodina nehy,
oblečené iba sandále...

mlčky vyslovené najkrajšie slová,
vpísané chvíle do srdca šepotom,
izbou šíri sa Beethovenova osudová,
a nežný hlas tvoj...

nezabudnuteľný čas,prežitý s tvojim časom,
horiaca sviečka v nás nikdy nezhasne,nikdy,
nepustiť ťa,nerozlúčiť sa s tvojim hlasom,
ostaň,aj tak je neskoro,dopustil si sa už krivdy...

no nie ku mne...
ale ved ty vieš...