Kým si preč

Poď ukradnúť pár farieb dúhy,
s nesmiernym citom ako zlodej v rúšku noci,
bude nám viať ako azúrové stuhy,
obloha nad nami, sme oddaní jej moci.

Postav sa na špičky, dotkni sa hviezd,
svietia len pre teba, ťažké je ich zapáliť,
naše srdcia spájajú tisíce ciest,
priplávam po slzách, čo stekajú ti po tvári.

Kým si preč, počítam žmurknutia očí,
kým si preč, svet sa mi naopak točí,
kým si preč, rany bolia dvojnásobne,
kým si preč, aj dotyky sú neosobné.

Vráť sa späť, rukou chcem cítiť vášeň,
vráť sa späť, aby zas bol život len báseň,
vráť sa späť, nech mesiac zasa šťastne svieti,
vráť sa späť, sny vypustíme von zo sietí.

Poď počúvať kroky, dýchať dotyk,
zapáliť sviece, čo donekonečna horia,
môžme sa rozbehnúť a bežať práve do tých,
dverí, ktoré len kľúče túžby otvoria.

Vietor ti šepká, tancuj mi nahá,
nedokážeš odolať, hoci je to chladný víchor,
už sa nevieš brániť, aj keď bola taká snaha,
teraz zakrič, ZOSTAŇ, keď už všetko stíchlo.