Perla

Obloha sa mení, mraky plávajú, slnko svieti,
nič z toho sa nejako nedá vnímať,
odrazu existuješ iba Ty.

Možno sama nevieš o ničom,
svet beží ďalej,
tá iskra mi chýba, je len v nej, v inom ničom.

Vzhľad, je až príliš krásny, pohľad kradmý,
silné je slabé slovo,
že som stále po tebe hladný.

Rozprávať sa s ňou, jej prieniky do duše,
stopy zostávajú,
keby bolo možné zostreliť jablko ticha nad hlavou z kuše.

Kúpať sa v jej osobnosti,
pocítiť ju pri sebe, byť spojení,
medzi sebou mať mosty.

A keby padali hviezdy,
želáme si, čo chceme, moja prosba je len tajne moja,
(aby si so mnou bola navždy).

Pokladov je veľmi veľa,
bez teba moja perla,
niekedy môžem mať pocit, že som bez cieľa.

Ten nádherný šperk sveta,
stále nachádzame všeličo,
ja, drahý poklad, teba, objavil som raz uprostred leta.

Neustále ťa celú vdychovať,
mať ťa v v celom sebe,
tieto fakty ma dokážu vážne prevychovať.

Si tak pekne neopísateľná,
dá sa to vyjadriť?,
otázka nemyslieť na teba ostáva nemysliteľná.

Rozplývaš sa mi sťa vláčny sneh v ústach,
strhávaš nádherne vo mne všetko,
ako prudký Váh.

S tvojou tebou sa nežniť,
už ťa nemôžem tak veľa, tak po Tebe žízniť,
dokážem sa totiž z teba priveľmi opiť.

Tvoje ústa mi nedajú spať,
ako tak žiť ďalej?,
prosím, len tak vrátiť čas späť.

Copyright © Juraj Hrom