Ona je

Ona je, ako keď cítiš vôňu jari,
keď sa nevieš vynadívať navôkol,
keď príroda krásu s farbou ztaví.

Ona je, keď vidíš slnko pri západe,
keď obloha, čerstvo červená je,
keď svetlo ocitá sa v nevinnom páde.

Ona je, keď sála v zime na teba teplo,
keď tak omamné, tak hodvábne je,
keď si želáš viac a viac, aby Ťa spieklo.

Ona je, keď v zime snežienku zbadáš,
keď uprostred bielej pustatiny, iného nieto,
keď to malé, tak zaujme, od úžasu po dychu až lapáš.

Ona je, keď pocítiš v ústach najsladšiu chuť,
keď sa ti žiada ďalšie a ďalšie,
keď zvodnejšiu si necítil a na túto sa nedá zabudnúť.

Ona je, keď, no, už ani sám ďalej nevediac,
keď tápaš, čo sa zdá byť ešte významnejšie,
keď napadnúť nenapadne ťa podstatnejšie nič viac.

Copyright © Juraj Hrom