Číra voda, smädná zem (Čírá voda, žíznivá země)

Momentálne sa mi objavuješ v mysli,
je to pomaly ľúbezne neunesiteľné,
akoby mi do hlavy čip s tvojim obrazom vtisli.

Vieš, niekedy by som ťa stále len láskal,
ty mňa možno láskala, bol tak blízko pri tebe,
nepustil bych, len držal pevne ako skala.

Tvoja dievčenskosť, ženskosť, tak pôvabné,
rozbaliť ťa sťa cukrík,
krivky až neúnosne ladné.

Krehké, citlivé horné časti, rúčky,
len sa s nimi hrať, hladiť,
vidím len rajské lúčky.

A keď prehovoríš ku mne, k svetu,
akoby číra voda zaliala smädnú zem,
povedať času, prosím zastav sa, len túto vetu.

Copyright © Juraj Hrom