Láska z lavičky

Na lavičku, chodievala čítať,
nuda,
nemala ako šťastie vítať.

Uzrela príbehy úspešnej asistentky,
nenapĺňalo to nič v nej,
uhárala ako zbytky cigaretky.

Čas išiel, nebežal,
beletria ju neteší, baktéria,
nepokoj v nej ležal.

Raz stretla v tejto dolinke,
nečakala to,
jedného, ako v riekanke.

Jej vnútro by rado serenádnu adopciu,
nie, ustráchalo sa,
že obdrží diskreditáciu.

Osloví ho?, sa odhodlá,
tremor na chrbte,
fóbia je silná, úzkosť ju bodla.

Bodla ju sťa ihlička,
sadla si,
tam, kde lavička.

Čo urobí?, nechá,
nedokáže,
odvaha z nej vyprchá.

Ale šťastie nebolo dlho na jej letisku,
dneska u nej pristane,
dopraje pobyt na letovisku.

A tak prišiel on nečakane k nej, skončila imunita,
proti láske,
a raj jej priniesla táto lokalita.

Copyright © Juraj Hrom