VZÁCNA

Ak si preč,
všetko sa náhle mení,
akoby do srdca vnikol meč.

Vnímam ťa, počujem ťa, cítim,
je ťa tak veľa i málo,
snáď citovú chrípku chytím.

Jej osobnosť, celkovosť, ľahkosť,
vieš, že si občas nepolapiteľná?, škoda,
preniká to až na kosť.

Vláčnosť, citlivosť tvojej ruky,
prosím ovládaj sa, nevieš čo konáš?,
opäť tie srdcové muky.

Vízia budúcnosti býva nejasná, občas drahá, snáď lacná,
ľudí pretečie okolo primnoho,
pre mňa však nadlho ostávaš vzácna.

Copyright © Juraj Hrom