Vyznávam a priznávam

Sa Ti vyznávam,
so všetkým,
vnútorné pnutia priznávam.

Nie vždy všetko je okej,
niečo nevyjde,
ale snažím sa hrať sťaby citový fair hokej.

Viem, že vzťah nie je fenomén,
ale prahnem po Tvojej Tebe,
snívam plávať v Tebe, taký refrén.

Odlúčenie, ma ubíja, statickosť,
Tvoje kaméliové nohy,
nútia ma rozbúrať zábran pevnosť.

Keď Ťa očím, prežívam pôvabný stres,
frekvencia môjho tlkotu je rušeň,
rúti sa expres.

Obliekanie, Tvojej dokonalosti pomocník,
láskať Tvoj krk, hmatať perami tep,
vábiš ma k sebe, som kočovník.

Keď sledujem pohľad ľúbivých rohoviek,
som v pomykove,
prehltnúť Ťa, pár sladkých salóniek.

Halucinácie až, šteklivé, spolu v háji,
hlava sa krúti,
bude to v mojej doterajšej mrazivej báji.

Naviac by som ešte taký oznam,
návyk mám na Tvoju dojímavú pusu,
narkoman.

Asi všetko. Si pre mňa vodka,
opíjaš do nemoty zhubne moje bytie,
a to je bodka.

Aha, ešte ten maják,
si Ty, ja asi stratená loďka,
ale už končím, otupno do mňa vrazilo bodák.

Copyright © Juraj Hrom