Utrpe-Nie

Utrpenie, kotevná reťaz,
ťahá ku dnu hoc’koho,
potápa všetkých, neraz.

Cítiť, neľahké to je,
cítiť, tlačí to,
cítiť, ničí dušu, ducha – oboje.

Napadá Ťa, sa do Teba vtislo,
krvácaš,
nemusíš navonok, z krvi sa i vnútri Teba blyslo.

Zovňajšok vyznieva bledo,
skľúčené oči,
hľadáš zmysel pravý, bdelo.

Vinník je, kto?,
ten, čo Ťa opustil?,
zdravie?, ni nevieš, dakto.

Niekto Ti chýba, jeho maska,
človek,
ktorý už Ťa nepoláska.

Nepocíti vôňu Tvojich vábivých vlasov,
plačeš, neocení Ťa,
neskontaktuje sa s Tvojou kúzelnou krásou.

Nepohrá sa s Tvoji prstami,
poznávaš v sebe vákuum,
(to prázdno zakryť, tak aspoň krycími vrstvami).

Vrstvami sily,
sily, ktorá povzbudí,
sily i viery v Tvoje mocné skryté psychické priam živly.

Živly, ktoré Ťa nesklamú,
budú pevné,
nikdy zdravie a bytosť Tvoju neoklamú.

Všetko sa obráti na kartu dobrú,
človek je silný,
ver preto sebe a v nebeskú modrú.

Copyright © Juraj Hrom