III.

pod rúškom temnoty,
v prítomnosti samoty,
blížiacie sa zvuky noty
z izby oproti,

sedela na pohovke zabalená v deke,
niekedy pristihnutá aj na parapete,
ústa sa smejú, no nie sú také oči,
pri pohľade na ňu, ona zrakom bočí,

sviečka zapálená razom aj sfúknutá,
ona túži prechádzať sa len v temnotách,
bez pomoci, bez opory, bez ľudí,
vraj len "pravý princ" bozkom ju prebudí...