VII. (na sklonku ilúzie)

maliar ilúzii,
v máji na pahorku,
stojí a kúzli,
z ničoho niečo
a z niečoho nič

zlomený svet nejde zlepiť dokopy,
už to vie,
a v myšlienkach nehodno sa vrtať,
ak sú hriešne..a
...nedovolené z niečej strany...

spevák ilúzii,
bez hlasu,no noty pozná,
s partesom pod hlavou
a s nohami na lavičke,
s hlavou pod oblakmi
a prstom kresliaci
do vzduchu...
...hlásky slov,tej
...našej piesne....

krajčír ilúzii,
nespevní odev,ked
ani jednej nitky niet,
neupletie z hovna bič,

tak pred látkou metrovou,
dumajúc po nápade,
nestvorí nič,
a nič sa nestane....

bánsnik ilúzii,
bojí sa zamyslieť,
lebo vie,že to je nebezpečné
a písať na papier pre neho
už zmysel nemá,
papier skrčí,zahodí,spáli,

a v mysli vymýšľa slová,
ktoré by rád vyslovil
jedinému človeku na svete
ktorý si to zaslúži...

ilúzia..tak nezmeniteľná
a pritom tak skreslená
...skutočnosť niečieho prázdneho života...