Vyhasnuté

Cencúľ minulosti sa mi roztápa v dlani,
stláčam vlahu dávnu,
v tom tichu preteká mi
spomedzi prsty,
ľadovým bozkom mi mrazí tvár,

dotýkam sa myšlienky (na teba).

Mráz zvádza môj dych,
tepna bez rytmu,
vo vôni blízkej,
vzduch stoná,
krídla prestali lietať.

Klesla som nižšie,
schodmi života stretla tvoju tvár,
v minulom prítmí sa mi marí,
tvoj obraz mi dá trochu vlahy do očí,
v chlade mi slzy mrznú,
ľadovce slov z úst mi stonajú,
vzdychy túžob dávnych,
zabudnutých v čase.