neznámo-známa telepatia

Cítim vibrácie
niečo ma unáša
stúpam ďaleko
a klesám vysoko

necítim zlo
v tvojom pohľade som sa stratila
diaľkou hltám dych
už idem
do hĺbky ti stúpam
viem že ma potrebuješ
že ma vnímaš
že nič nieje stratené keď dýchaš ten istý vzduch

a prúd krvi je rovnaký
tempo sa stupňuje, dych je nový
v tvojej rovine sa ponorím do tajomna

si môj strach
si moja obava
si môj anjel, ktorý nezabíja
som to ja, čo budem veriť na sny
v tvojej tvári sa uvidím
ako v zrkadle

neumriem,
len uzriem niečo viac než stratený čas,
čo by som mohla nájsť v staroveku

teraz čas nerozhoduje
prítomnosť ma tlačí napred
pôjdem ta za tebou
vyvolám ťa a budem vyzerať tvoj svet

možno sa ku mne vrátiš znova
možno ma len skúšaš
a možno nebudem tým, čím by si chcel aby som bola

spasím ťa a zachránim,
navždy tvoja,
bez názvu i bez mena
bez zbytočných pocitov
poznaná len v priateľstve
poznaná len v tom, čo sním iba ja
poznaná len v príbehoch bez skutočnej pointy

darmo sa niečo udeje
už je to viac, než len slová na perách
už je to viac, než som cítila
než by som mohla nahlas vysloviť

stojíš tak sám a nepoznáš môj svet
a žiješ v ňom bez následkov
akoby si chcel obhájiť len jednu minútu

ten svet je tak malý a predsa sa mi možno stratíš,
budem ťa všade hľadať

Nájdem si ťa !

ulovím ten začiatok
v márnivých vodách budem hľadať
a túžiť po jednej nezbytočnej chvíli
keď sa mi zjavíš... opäť budem tvoja.