Voňavá

Keď ma tvoja vôňa spúta,
k oblohe hlas ticha stúpa.
Letí ďaleko ako len môže,
prosí Mesiac nech mi ukáže.

Cestu k tvojim krásnym vlasom,
ktoré pohladím ti svojim hlasom.
Vždy keď večer zaspávaš,
svoje krásne oči zatváraš.

Nech ťa vtedy objať môžem,
uspávať ťa v náručí.
Bozkávať ťa keď už spinkáš a
šepkať, že to nikdy neskončí.