Skla(lá)mania

Nachádzame sa často v naivite,
a očká sa luhujú v clivote.


Púšťavame sa do risku sŕdc podnikov,
aspoň nezalkáme nad spomienkou z citu únikov.


No stane sa, že spôsobia očné skielka diev,
že sklamú a prasknú, zlámu tie naše, a ten rev,


je z bôľu, bo neraz vtedy zaprší dážď z našich! očiek skiel,
(uši mi teraz rve ten stesku emočný spev).


__________________________________________________________________
...no podstatou je, že nádej sa nikdy nestratí,
...a šťastie, to sa navráti!



(...čas ten smútok prekľaje a zatratí...)



/P.S.
Očko tvoje nechs' netýra pre straty,
veď slzičky sú len útraty./



Copyright © Juraj Hrom