Vymazané dni

Dni čo som strávila s tebou
Myslíš že som ich naozaj vymazala?
Aspoň na nechaj rozprávať sa so stenou
Pamätám tie chvíle keď som sa s tebou zhovárala
Urob ozvenu zo svojich slov
A nechaj ju chvieť sa okolo mňa
Nechám ťa vstúpiť do mojich snov
Ale spomienky skončili od toho dňa.

Poďme to znovu spraviť
Zažime svitanie nad mestom
Také niečo sa už nedá zažiť
Zhovárajme sa znovu o tom
Že toto je ako scéna z filmu
Až kým unavený tichý ston
Ma nevymení za inú.

Utopíš ma v tmavom smutnom oceáne?
Za každé keď vezmem svoje spomienky
Každý okamih je jasný ako vo sne
Tie sa zlievajú do veľkej zlatej rieky
Je v nej bodajúca bolesť
A tam niekde tie spomienky končia
A možno je tam pre mňa lesť.
Pretože tam je tá rieka najhlbšia.

Ale nie si tu, aby som tam neskočila
Keď už je všetok svet jednofarebný
Tak pokračuje čas, aby som ja skončila
Aby ostal ten svet ošednutý.