Spoveď víťaza

Nemám v sebe veľa hrdosti,
keď odchádza mi láska
prosím ako pes o kosti.

Nechoď prosím veď miluješ ma vraj,
spojil nás osud, láska, Boh, prvý máj.

Odpusť, že nebola som panna,
no žila som aj pred tebou,
vieš žena nie je rada sama.

Odpusť, že často kričím,
no dlho som mlčala
a bola som ničím.
Viem, nie len teba,
ale aj seba sebou ničím.

Odpusť, ale pričasto sa mi rútia svety,
Preto nepoznám strach nebojím sa totiž smrti.

Vždy keď sa chcem nadýchnuť príde ďalšia vlna,
ja vôbec nie som búrlivosťou mora posilnená.

Dobité mám celé telo,
troška lásky to už nespraví,
veľmi veľa by jej chcelo.

Keď odýdeš nie je človek čo ma pohladká,
asi preto, že som plná kontrastov,
raz priveľmi chilli a potom prisladká.

Tvoja neústupnosť odstúpila,
je to víťazstvo, či prehra?
láska, či ľútosť?