Túžim...

Túžim po láske...
Po láske, ktorá vie, po čo túžim ja,
ktorá vie, že ruža je gýč,
a že struna a lá morricone slzami prší.

Túžim po láske...
Po láske vášnivejšej než tango de Roxanne,
po láske čistejšej než lekna kvet,
po láske, čo kašle na ostatný svet.

Túžim po láske, čo číta medzi riadkami,
po láske, ktorá nezovšednie, nevybledne
a nezostarne nezmyselnými hádkami,
no bude večne živá ako ruky Salvadora.

Túžim po láske, ktorá vie, že čaj nesladím,
ktorá trpezlivo počúva, keď hrám,
ktorá vie, že šípom sa nikdy netrafím
a predsa ho hlboko v srdci mám.

Netúžim po rozprávkovom princovi ,
po spomínaných ružiach
či obrúčkach a Pachelbelovi.
Ale túžim po láske,
ktorou liek i jed požijem,
po láske, s ktorou život je extáza,
po láske, vďaka ktorej milovať milujem...