Vo sne..

Z Aphrodite Terra schádzam
do roklín Venuše blúdiť
najzáhadnejšia ma zvádza
(teraz spím, prosím, nebudiť!)

Artemis Coronae Chasma
hlboká, dovnútra vábi
nie dosť na povrchu krás má?
tak skoč! - ži, abo sa zabi!

chcem, strmhlav do nej sa vrútim
vzpriamený, dolu hlavou
tajomným priestorom dutým
priepasťou do snov, tmavou

kým narazím vo tme na dno
nerátam v ošiali saltá
predo mnou červené plátno
má iniciály zo zlata

spáli ma horúca vyhňa
niet úniku, ako fakľa
horím, čas nazmar nemíňa
stíha piť, celá nasiakla

láskou, popálený zotliem
tam v nemom úžase.. zo sna
zobudím sa, slzu zotriem
z rias (moc rán je neúprosná)