Morava..

Plávam na kryhe po Morave
- tá rieka má ma rada
napokon v ústí po splave
ani sama nezbadá

ako mi slzy po tvári
stekajú k nej do vody
kým padnú, časť sa odparí
do vzduchu, tak to chodí

je noc a Mesiac primrzol
k nebu, nad riekou stuhol
potom, čo vzdych z úst vykĺzol
zovriem s ňou pravý uhol

a z ľadových krýh vznesiem sa
ponad ne nahor do hviezd
nech dráha Luny neklesá
a nemusí Zem podliezť

Morava Valles na Marse
suché údolie prahne
po slzách, až kým po čase
nohami dno nedosiahnem

odtiaľ vrátim sa pod Devín
k Morave, láske mojej
kolmicou z Marsu rozdelím
jedno srdce vo dvoje

po ňom mi ešte ostane
skrýš v tvare srdca dutá
počuješ čiesi volanie
v hrudi sieň nedotknutá?