Rozchod

Včerajší deň stebou bol ako pohladenie

Ale nebolo to len také nevýrazné pohladenie

Tvoje ruky boli ako anjelské krídla, ktoré sa omylom dostali na moje líce

Keď som sa pozrel do tvojich oči a zbadal som tam odraz mňa samého

Tak som vedel , že ty si ta pravá

Keď sme sa dnes spolu stretli , tak tvoje pohladenie nebolo už anjelské

Nevedel som čo sa stalo, keď si sa ma dotkla cítil som , že vnútorné veľmi trpíš a ja som sa pýtal, stále som sa pýtal

Ale ty si bola ticho , nedovolila si mi aby som sa ta dotkol a pomohol ti s tvojim trápením

Zrazu si prerušila ticho a povedal si , že ma už nechceš vidieť

Ja som sa od žiaľu na teba nedokázal ani pozrieť

Tak som vykročil a jedine čo som ti dokázal povedať v tej chvíli bolo len ahoj

Nevedela si že aj ja sa trápim a veľmi , ľúbil som ta , videl som ta vo svojich snoch , všade kam som išiel som ta mal pred ocami

Do teraz neviem čo ta trápilo a ty nevieš že aj ja som sa trápil

Ale tých par mesiacov stebou bolo nezabudnuteľných , občas sa zamyslím a spomeniem na naše chvíle a jedine čo cítim je prázdnota