Moje spontánne :P

Je zvláštne, keď sa človek nevie rozhodnúť,
je zvláštne, keď človek pri myšlienkách dych nevie popadnúť.
Neviem čo sa so mnou deje teraz,
no viem, že to nezažívam po prvý raz.

Nechápem, prečo je také ťažké, vedieť čo chcem
nechápem, prečo nemôže byť lahké splniť si svoj sen.
Keď sa mi zdá, že ho mám už nadosah,
zistím, že to vôbec nie je tak.

Cítim sa hlúpo, keď proste neviem čo chcem,
keď každým rozhodnutím siaham na úúúplnu zem.
Prečo človek nedokáže skutočne žiť??
Bez toho aby si dokázal ublížiť??

Prečo robíme hľúposti??
A prečo sa tvárime, podľa akosti?
No nie nazaj to tak nie je?,
tak prečo sa práve on na tom smeje?

Jeden príde,
a čo sa stane? vždy proste odíde.
Ach, dievča, možeš robiť čo chceš
nakoniec vždy skončíš, tak, že nebudeš môcť vnímať, vieš??

Kašli na to a choď ďalej,
myslíš si, že nepríde ďalší frajer??
Prečo nevieme pochopiť,
že príde ďalší, nebola to láska a asi to takto má byť?...