Mráz . .

mráz štípal jej rozpálené líca,
ktoré od zlosti a beznádeje
si odniesli červenú farbu
a nesmiernu teplotu

mráz štípal ..
jej oči zadržiavali slzy,
ktoré sa už dávno snažila ukryť
kdesi hlboko vnútri

no čerstvé rany rozjatrili
aj tú poslednú slzu
v skrytosti

mráz štípal
jej do poslednej štipky
prerytú dušu
ktorá bola zošitá len slabými nitkami
ktoré sa pretrhli

...

a tú bolesť praje len najhorším nepriateľom
(ktorých vlastne ani nemá)


mráz štípal naďalej
a ona vo svojom smútku,
vo svojej chorobe,
pri všetkých okolnostiach,
sa cítila opustená

mráz štípal aj na nedôveru,
ktorá visela v okolí
a len čakala na príležitosť
sadnúť na niekoho najbližšieho

a sadla na ňu

mráz štípal čoraz viac
no ona v poltopánkach
. . .
aj naďalej hádzala svojmu
vernému psovi loptičku

.. a mráz štípať neprestal