Zbierka

Zvitkom sĺz ti mávam
vždy keď opúšťaš môj svet
oslepený vlastným jasom.
Na cestu ti pribalím
zbierku márnych nádejí
čo rozrastá sa časom.
Časom tvojich slávnych návratov
do bludiska mojich citov.
A naberá na hodnote
keď vypínaš svoje zmysly
pred nájazdom môjho ja.

Zvitkom sĺz ťa vítam
vždy keď sa vraciaš zo seba
obťažkaný nádejami
a kladieš mi na srdce svoj bôľ.
Nič viac mi predsa netreba
kým sa moja zbierka
tvojou snahou rozrastá...