OSUDNÁ

Nežne ma drží za vlasy
šepkajúc "Ostaň, aká si!"
očami do srdca vpíja sa
(Zase v tom lietam dofrasa!)

Pomaly blíži sa k duši
víťazstvo svoje tuší
veď už som celá nesvoja
(zase sa vzdávam bez boja!)

Len chvíľu, malý okamih
(akoby vytrhnutý z kníh)
kladiem mu otázku na telo
"Budeš ma milovať?"
Nesmelo
vyriekne odpoveď mlčaním

Odchádza. Smutno je za ním.
Ježia sa chĺpky na koži.
Náhoda?
Osud?
Dar Boží?