Náhoda

Prečo si myslím, že som v pohode,
prečo musím žiť v náhode?
Prečo život, len tak plynie
a prečo nič náhodne nepominie?

Načo človek žije bez citu,
prečo sa podvolujeme súcitu?
Prečo veci nie sú, tak ako chcem,
ale tak ako radšej ani nepoviem?

Prečo život nie je jedná veľká oslava
a len sa s nami zahráva?
Čo, ak mňa to už takto nebaví,
kto to všetko napraví?

Kedy život nadobudne správny smer?
To ti ja naozaj nepoviem.
Ale ja si chcem byť niečím istá,
chcem konečne svoj prístav.

Chcem miesto, kde zakotvím
a kde ťa vždy uvidím.