Stena

si biela
ako kmene potreté vápnom
stojace v starom sade
kde som ťa prvý raz
uhasil

mala si kriedu na tvári
a v očiach vpísané áno
opatrne som ti odlupoval
omietku

odvtedy prehrmelo zopár búrok
a mnohé stromy zrezal čas
no ty si stále rovnako biela

len steny na tvári
máš o trocha viac
popraskané