Sonet,2.

2.
Som ako ten básnik,čo dávno mŕtvi leží
Som ako ten tieň,čo predo mnou ráno beží
Som ako mesiac a hviezdy na nebi
Som ako všetka zeleň na zami.
Ty si zas prozaik,máš svoju realitu
a možno si herec,čo pred vystúpením cíti nervozitu.
A hoc obaja sme celkom iný
a svet sa veľmi rýchlo mení
Sme ako oheň a ľad
ale aj nepriektomu spolu vieme vydržať.
Sme ako vzduch a zem,
ktorí snívajú spoločný sen.
Jeden druhého budeme mať
kým svet bude svetom stáť.