Sonet,3.

3.
Si ako blčivý plameň,ktorí horí do noci
Ja som zas hviezda,svietiaca o polnoci
si ako oheň,ktorý telo zahreje
a ja som ľad bez štipky nádeje.
Si deň,ráno a moje brieždenie
a ja som nocou,kým nepríde svitanie.
Sme svetlo a tma,asi už chápeš
Rovnováha je krehká,ak s ňou pohneš
všetko sa rozpadne a bude koniec
ako aj vietro zhasína svetlo sviec.
Nesmieme byť spolu,prosím pochop,
že náš vzťah by sa skončil smrťou.
Lebo ja som chlad a žijem v noci
a ty by si naveky zostal v mojej moci.