Balada vetrov sveta

Balada vetrov sveta
Od mora zafúkal južný vietor
a divnúsprávu jej priniesol:
"Dávno je mŕtvi ten tvoj milý,
len veľmi krátko ste spolu žili."
Potom sa otočil naspäť k moru
a dievčina poprosila horu
úpenlivým hlasom plakala
a takto ju dlho vzývala:
"Hora,korene máš stáročné
nebude pre teba náročné
opýtať sa vetra juhu
kde leží ten môj milý,
čo tak krátko sme spolu žili?"
Horu obmäkčil ten jej nárek
a takúto jej dala odpoveď:
"Juhu vietor svetom lieta,
spýtaj sa ho sama,práve prilieta."
Dievčina poklonila sa k juhu
a vyslovila svoju prosbu:
"Ach,vietor južný,
kde ten môj milý leží?"
A vietor jej odpovedal,keď kolo nej letel:
"Nefúkam všade,nikde som ho nevidel.
No môj brat západ by to možno vedel."
Dievča sa vybralo ta,kde slnko zapadá,
že tam ten vietor pohľadá.
A keď ho našla,tak mu povedala,
že svojho milého už dlhé dni hľadá.
"Fúkam od západu
k juhu,severu a východu
no musím ti povedať,že ešte budeš dlho hľadať.
Opýtaj sa severného vetra,
je kráľom zimy,celým svetom lieta!"
Dievčina horko zaplakala
a na studený sever sa vydala.
Tam spýtala sa severného vetra,
kráľa zimy,čo celým cvetom lieta,
či na svojej ceste po zemi
sa nedozvedel,kde leží jej milený.
Severák pokýval bielovlasou hlavou
a odvetil jej touto smutnou správou:
"Za vysokými vrchmi,kde slnko nesvieti,
kde nežiary hviezda,v tej čiernej zemi,
kde žije len zlo a nie je tam nádej,
tam svojho milého druha nájdeš.
Padol vo vojne,už sa ti nevráti
tam sa jeho kostra na prach obráti."
Keď toto počula,horko zaplakala,
že svojho milého častejšie nevídala.
Vydala sa na cestu do čiernej zeme,
kde žije len zlo a temné tiene.

Jej hviezda zhasla rýchlo,obaja tam ležia
a raz sa stretnú za morom rozlúčenia.